„Roku pána nevedno kedy, vystal na Bystrickom ringu veľký candrbál. Pri bližšom pohľade na perepúť, čo sa združila pod vežou, vyčnievala jedna. Nebol to nik iný ako Žigmund Kiss, bystrický šmelinár, známejší tiež ako Žigi báči. I hlasno organizoval všetkých, bo chystal sa na tárajštreku po viechach s cieľom gustírovať miestne vína, ktoré z Jura i Pezinka do mesta došli. Žigi Báči nikdy korheľa zo seba nešiel robiť, ale veru stalo sa, že pri tom i celý foršus prepil. V nálade keď partia bola, Žigi nechcel ju pre málo grošov trhať a tak zasadol ku kartárom a do ferbli pustil sa. No a keď vyhral, ľudia boží, to na ringu zábava aj do druhého dňa bola. Ľudí ako Sásovanov a kelneri vo viechach nestíhali víno hotovať. Od toho času poviedačky z ringu vravia, že keď partia sa takto stretla, ulicou sa nieslo „Ľaľa, Žigi Báči Vínšpacírku chystá